svetluška

Niekto v ťažkej chvíli vyslovene túži po tom, aby fyzická bolesť zahlušila súženie srdca a trápenie v duši. Vtedy poteší aj pohľad na ubolené opuchnuté vyplakané oči. Rany na tele možno spôsobiť rôznymi spôsobmi. Skúste sa len porozhliadať po miestnosti, v ktorej teraz sedíte. Čo ste našli? Alebo by bol niekto ochotný pomôcť vám? Čo vy na to, dá sa to, však? Možno si vystačíte sami. Každý z nás by o tom vedel niečo povedať. Alebo buďme všetci ticho a majme oči otvorené. Stopy niekedy ťažšie miznú. Zdeformované prsty či ruky, keď do nich zabárame nechty. Alebo nechtov niet... Páliaca pokožka. Červené fľaky, prechádzajúce celým telom. Ale keď vás skrúca od bolesti, v lepšom prípade máte kŕče, či nejakú ranu, je vám na príťaž. Horúce vlny prelievajúce sa po tele, v tele blkotajúce plamene. Robia telo malátnym a takým neschopným. Neželáte si vtedy, aby bola vaša duša bojovníkom a srdce krvácalo viac a prehlušilo bolesť tela? Zápas nervov? Niečo hlboko tichučko vyčkáva, správa sa k vám úplne ľahostajne, necháva vás naoko na pokoji a pritom tyká a naznačuje. Nech to už vypláva, kričí, vytryskne, ako sopka, čo doteraz spala, vavíte si. Tlie to, občas zaiskrí, ale vôbec to vami nepohne. Vnútri by ste sa chceli roztrhať na kúsky a cítiť ako každý jeden z nich horí. Každý by zapálila ľahostajnosť. Tá býva štedrá. Možno sa pomaly začnem ignorovať. Budem ku všetkému pristupovať flegmaticky, s čoraz väčšou nevšímavosťou. Postupne sa možno sama odignorujem úplne.