svetluška

Deti zvyknu byt velmi neposedne, o tom sa presviedcam kazdy den(som rada, ze este nemam svoje:)))). Vzdy nieco vystroja a potom po nich zbieram zvysky:) Doniesla som im ako darcek zo Slovenska hru Clovece nehnevaj sa. Kocka nevydrzala dlho, hadzali nou tak statocne(chceli aby padla sestka), ze ju stihol schmatnut pes a kocky hned nebolo. Na koberci som nasla len male kusky na cerveno pomalovaneho dreva, z ktoreho bola vyrobena.

V sobotu sme sa s Rossom a jeho mamou vybrali na nakupy. Ross hadzal do kosika vsetko na co mal chut a co mu padlo do oka. Na regali v oddeleni pre domacich milacikov zbadal plastovu gulu pre skrecky, a kedze jedneho doma ma, vola sa Tom, rovnako ako jeho kamarat, hodil ju do nakupneho kosika. Ta gula je modra, na jednej strane ma otvor, aby ste do nej mohli vopchat skrecka. Ten sa v tom potom chudak gula a vala, ze vraj to tie male hlodavce bavi, no neviem, ja by som z toho mala zaludocny vred. Ked sme dosli, skrecok bol nasilne vybraty z klietky a sup s nim do gule. Rossa som vystrihala, nech ju sula len po zemi, nech ju nedava na stol, lebo spadne a bude zle. Darmo. Po niekolkych minutach som z pracovne zacula plac a krik: He's dead! Rychlostou svetla som vybehla na prve poschodie, kde nestastny chlapcek drzal v rukach plastove diablovo osidlo. A dnu v nom lezalo bezvladne Tomovo telo. Zlakla som sa rovnako ako jeho majitel, ze je naozaj mrtvy, ale ked som dala prec otvor a pohladkala mu kozusok, nastastie ozil a otvoril ocka. Zjavne utrpel nemaly sok. Ulozila som ho pekne spat do pilin kde opat naberal sily, spal a napraskal sa mrkvy. Tom sa ma teraz fajn. Rossovi som ani nevynadala, stacilo mu toto poucenie a pohlad na znicene zvieratko, ktore ma tak rad.