svetluška

Mam pred sebou model rodinky, ktora mi stoji za trpezlivost, lebo je zaujimave, ako sa ktory clen kedy zachova. Deti su rozmaznane, panovacne a citlive na kritiku. Vedia velmi zvysit hlas ak nie je vsetko podla ich predstav. Rodicov posluchnu az na niekolky raz alebo ich uplne odignoruju. Postoj rodicov mi nepripada spravny, a to sama este nie som rodic, len sa tak odvazim povedat.Tiez k mnohym aktivitam svojich potomkov pristupuju ignorantsky, prilis liberalne a zaroven im chcu vyplnit vsetky zelania, ktore im vidia na ociach. Netvrdim ze tvrda disciplina, bitky a krik to vyriesia, som ale viac za to, ako som bola vychovavana ja. Rozumny pristup, teda racionalne riesenia sa mi tiez casto nepacili, ale niecomu ma len naucili. Obcas bol aj krik a dostala som po hlave. Ak bol nejaky problem, tak sme sa o tom porozpravali alebo som si vstupila do svedomia a hned sa naslo riesenie.  Tiez som bola tvrdohlava, vystrajala som a plakala. Ale k comu vedie tento- ''moderny'' sposob vychovy? Takmer vsetci tiahnu na Zapad, ale ja si nemyslim ze tam nas a buducu generaciu caka nieco pozitivne. V tomto som konzervativna a ostavam pri tradiciach, ktore su typicke pre nasu kulturu. Aj tu sa to vsak meni, ked vidim hystericke mamicky kriciace na svoje spuchnute  ratolesti, nie je mi to lahostajne. Co sa da vsak zmenit? Kazdy mame len jedny nervy. Na deti, na ktore dohliadam, som skusala zhovievavy pristup, ten sa ale nevyplatil. Preto konam razne, a nejako to funguje. Ak preto chalan vyparati nieco, co sa mi nepaci, poviem mu, nech to da do poriadku. Narozdiel od jeho rodicov ho za to neodmenim. Ved odmenou je uz len to, ze vratil veci do povodneho stavu a vsetci su spokojni.