svetluška

Mám chuť vypadnúť niekde preč a nemyslieť. Nechať sa na pokoji a nemyslieť na seba. Dokonca aj to „sa“ a „seba“ a všetko týkajúce sa „mňa“ mi pripadá veľmi škaredé. A vlastne to „ja“ ma aj sklamalo. Posledný mesiac určite. Zistila som, že som stredom svojho vesmíru, do ktorého navyše málokoho pustím, aby mi tam spravil poriadok. A keď tam aj niekoho pustím, niečo čakám. Je to zištné.

Rada som súčasťou vecí, čo sa okolo mňa dejú. Keď sa svet točí a krúti a ja s ním. A keď sa točí okolo mňa, je to ešte lepšie.

Som vďačná za ľudí, ktorí majú so mnou trpezlivosť, stále mi veria, podporujú ma a sú ochotní ma vypočuť a som ešte radšej keď môžem vypočuť ja ich, lebo ich dôvera mi dáva pocit výnimočnosti.

Výnimočnosť si vzala dovolenku. Ja dovolenku potrebujem tiež. Oddýchnuť si od seba samej.  Oľutovala som. Egoistické činy.  

A opäť myslím na seba. Viete prečo? Lebo si veľmi želám, aby mi teraz „JA“ zaklopalo na dvere s veľkým balíkom na ktorom by bolo napísané: Odo mňa pre mňa. Prišla som na to, tu je moja odmena. Moje nové „ja“...