Niekedy mám chuť zbaviť sa svojho tela. Cítim, že mi je na príťaž, celú ma obmotáva a dusí. Často si prajem premeniť sa na ľahučký lístok a poletovať sem a tam. Mám na to chuť aj dnes, zakaždým keď vyjdem na balkón a pozerám sa na všetko čo sa rozprestiera okolo. Vetrík by prevetral všetky zaprášené zákutia môjho tela. Taký vtáčik letáčik má všetko ako na dlani. Ja nie, som ťažká a nemotorná, akoby som stála na jednom mieste, celý život mi v tejto chvíli pripadá strašne statický a jednotvárny. Neviem ako často vtáci pŕchnu, ale aj ja by som raz za čas chcela zhodiť pomyselné perie, zlepené špinavé páchnuce... A aj to pestré, svieže, jemné a hebučké ktorým sa obaľujú moje údy v posledné dni. Očistiť sa a nechať všetko za sebou. V podstate nemám pocit že by som mala za sebou nechať nejakú nešťastnú kapitolu svojho života, naopak mám pocit, že som posledné dva roky prežila viac pekných a príjemných vecí, len ich akosi neviem vstrebať, vyrovnať sa so všetkým čo cítim. Je to prílivová vlna pocitov a ja nemám silu... Silu ani neviem na čo, pretože slzy mi akosi došli. Plakať... Taký kamienok v mori to má super, chcela by som sa na taký premeniť a byť obmývaná zo všetkých strán... (Priznávam si to bez okolkov, toto je totiž jediné miesto kde môžem bez hanby... Mám sa za to hanbiť?) Priezračnou slanou vodou... Veď ja ani už slziť neviem... Musím však ešte niečo. Včera som sa pristihla ako cielene hľadám lesk v ľudských očiach, trochu vlahy. Nie som naplnená nešťastím a škodoradosťou, ja len chcem vidieť niekoho plakať, či už od šťastia, smútku, dojatia, hocičoho... Nech sa vyplače aj za mňa... V tej chvíli by som sa s tým človekom spojila a nehanebne by som na neho zvalila neidentifikovateľné bremeno, ktoré mi dáva dosť zabrať...Niekedy má možno podobu ohnivej gule, jasne žiariacej, niekedy je sivé, hrozivo planúce. Nádych, výdych. Aspoň niečo je von. Aspoň pár slaných písmen.
Moje tajné premeny
07.03.2007 11:55:34
Metamorfózy. Niekoľko z mnohých...
Komentáre
ahoj svetluška :)
"Díky i za to jaká jsem
Díky za déšť z mraků
Dík že za krk mi zateklo
Dík za nejeden šrám
Díky za ráj i za peklo
já je znám
všem díky Vám
můj dík
Mé díky Vám"
aj ja mám občas veľrybu v hlave a vtedy sa cítim ako ten kameň v mori, o ktorom si hovorila, na rozdiel od teba dokážem plakať, od radosti, smútku, zúfalstva, ak chceš, príď sa na mňa pozrieť :) občas je nám zle, aj keď sme v podstate šťastní....možno to inak nejde, ale verím, že tvoja premena prejde bez vážnych dôsledkov :)