Niekedy mam taky silny pocit ze ked som bola mala, sveta neznala a nesamostatna, nechali ma rodicia v lese, nech si poradim a ja som od hladu a zufalstva pojedla vsetky dive huby, ktore som nasla. A bolo ich dost, myslim, ze bolo po dazdi. To by ste ma ale museli poznat, mili virtualni priatelia. Aby som bola presna, zastihnut ma v jednej z mojich veselych nalad. Ludia, ktori ma poznaju, si vtedy asi vravia, to je proste ona a nemusi ani pit a smeje sa(ked to stoji za to, smeju sa so mnou a sme jedna velka rodina). Ti, ktori ma dobre nepoznaju, reaguju rozne: 1. Och boze, zase chce byt stredobodom pozornosti, 2. Ma slabu chvilku, neplace, tak sa topi v slzach sialeneho smiechu, 3. Pojedla dive huby. A najmenej odvazni skackavym pohladom skumaju okolo pritomnych a vyckavaju. Ak mam byt uprimna, v mojich naozaj spontannych zachvatoch smiechu, radosti, stastia ci rozcarovania mi je to uplne jedno, co si kto mysli, takze prichadza bod stvrty: Je namyslena. Nech. Ja by som kruzkovala cislo 3 a nerozoberala. Prave take momenty, v ktorych sa nemusim kontrolovat a byt napata, mam najradsej, preto ti, ktori su v tej chvili so mnou, si mozu vraviet, ze videli kus mojho sibnuteho ja bez obalu. Vdaka tomu som stale nazive a s dobrou naladou. Priznavam, ze v kritickych situaciach, ked som sama, si tymto sposobom, avsak bez zadusajuceho smiechu, zlahcujem okolnosti a problemy, ak na mna velmi dopadaju. Zatial mi to ide a riesim ich raz za horuca, inokedy s rozvahou. Nech. Ako to ide vam?
Zelam vsetko dobre vasim prvym, druhym, tretim... ''ja'' ktore sa divaju na moj blog:)
Komentáre
dive huby?