svetluška

 Chut na sladke ma asi bude prenasledovat cely zivot. To "asi" som ani nemusela pisat. Urcite. Som o tom presvedcena. A pri mojej slabej voli odolavat pokuseniu som uplne stratena. Dakujem prirode, mojmu organizmu a jednoznacne rodicom za dobre travenie. Nejako ma tie tuky obchadzaju, ale co ked raz... napriklad ked pocujem: No, a teta Jozefina bola tenka ako ty a pozri na nu teraz... zacinam panikarit a presviedcam samu seba, ze ja sa predsa vzopriem a nepoddam mojim chutovym poharikom. Necham sa prekvapit (aj svoje okolie:)

Zboznujem rozne cukrovinky a hriesne sladkosti v lakavom obale, ci uz cukriky, cokolady, kremy, keksy..mnaaam. Najviac zo vsetkeho mam rada vanilkovy jogurt a vanilkove acidko, bielu cokoladu a salko( to strasne precukrene huste mlieko, hmmm) a este keksy typu cookies a nanuky magnum. Obcas mam na ne neprekonatelnu chut, vtedy bud vybrakujem skrinku alebo si po to zajdem do potravin. Nasleduje bud faza vychutnavania si maskrty alebo dokonca sa mi stava aj to, ze potom sa akosi ta chut strati a nechavam si ulovok ci ulovky do zasoby.

Inak k tej skrinke. Mozno aj niektori z vas taku doma mate:) Ked sme byvali v bytovke, bola to taka drevena vyklapacia skrinka natreta na cierno a kedze som bola drobec, vzdy som sa bala ju otvarat, lebo bola pre mna tazka. Bielu cokoladu sme so sestrou volali zabia cokolada, uz ani neviem preco. Ale vedeli sme, za v tej nedobytnej skrysi nejaka je, zabalena do leskleho celofanu a zakazdym, ked ju jeden z rodicov otvoril, velmi sme sa tesili. Ked si na to spominam, ako by to byvala nejaka slavnost, vazila som si to, ze nieco take fajnove mozem mat:)

Prestahovali sme sa. A za ten cas som aj podrastla. Ale na figu, lebo drevena skrinka s dobrotami je prilis vysoko, takze vzyd len natiahnem ruku, kusok nou posmatram a vytiahnem to, na co prve natrafim. Ale aj to ma svoje caro:)